Často kladené otázky - smernice a normy

ATEX

RoHS

Bezpečnostná pneumatika

ATEX

Poskytuje Festo kompletné riešenia ako napríklad ovládacie skrine a montážne dosky pre oblasti s ochranou voči výbuchom?
Spoločnosť Festo je odborníkom aj v tejto komplexnej oblasti. Kontaktuje prosím iba našich odborníkov v sekcii Pneumatika pripravená pre montáž.

Up

Pre ktoré zóny ochrany voči výbuchom ponúka Festo svoje produkty?
Festo ponúka produkty pre zóny 1, 21 a 2,22.

Up

Ako dlho sú smernice ATEX v platnosti?
Smernica je realizovaná v nemeckom zákone z 12.decembra 1996. Táto smernica vstúpila do konečnej platnosti 1. júla 2003 a nahradila všetky predchádzajúce úpravy.

Up

Prečo nie je pre ovládacie skrinky predpísané krytie IP?
Ovládacia skrinka neposkytuje žiadnu ochranu proti vniknutiu plynu. Namiesto toho musí byť ovládacia skriňa označená pre príslušnú zónu.

Up

Prečo sú zariadenia pre úpravu vzduchu série D schválené iba pre nebezpečné zóny s plynom?
Všetky regulátory a filtračné regulátory sú vybavené druhým ventilom cez ktorý je možné voľne vypúšťať vzduch do atmosféry a tak rozvíriť prach. To platí aj pre spínací ventil typu HEE-...

Up

Čo znamená ATEX?
Výbušné atmosféry predstavujú vzhľadom na používané postupy trvalé ohrozenie v baníctve, chemickom a petrochemickom priemysle. Také atmosféry môžu byť vzniknúť napríklad únikom plynu, výparov alebo hmly. Vznik explozívnych atmosfér treba predpokladať v mlynoch, silách a vo výrobných linkách na spracovanie cukru a krmovín. Z tohto dôvodu podlieha elektrické zariadenie v potenciálne výbušných atmosférach špeciálnej smernici ATEX 95 alebo 94/9/ES. Táto smernica bola 1. júla 2003 rozšírená aj na neelektrické zariadenia. Skratka ATEX je pracovný názov prevzatý z “Atmosphère Explosible” (výbušné prostredie po francúzsky). Smernica ATEX je smernica 94/9/EC z 23. marca 1994 o zariadeniach a ochranných systémoch určených pre potenciálne výbušné atmosféry.

Up

Čo je samozabezpečovacia funkcia?
  • Napätie a/alebo prúd (príkon) vedené obvodom so samozabezpečovacou funkciou sú tak nízke, že potenciálne výbušné prostredie nie je možné vznietiť skratom, prerušením obvodu alebo poruchou uzemnenia.
  • Energia zapaľovania iskry, ktorá môže vzniknúť, je nižšia ako minimálna energia zapálenia potenciálne výbušnej atmosféry.
  • Ani iskra ani tepelný účinok nemôžu zapáliť potenciálne výbušnú atmosféru.
  • Zariadenie má podľa definície samozabezpečujúcu funkciu, pokiaľ majú v zmysle definície všetky obvody zariadenia samozabezpečovaciu funkciu. Napätie a prúd v obvode so samozabezpečujúcou funkciou sú tak nízke, že potenciálne výbušné prostredie nie je možné vznietiť skratom, prerušením obvodu alebo poruchou uzemnenia, t.z. energia zapaľovania iskry, ktorá môže vzniknúť, je nižšia ako minimálna energia zapálenia potenciálne výbušnej atmosféry.

 

Up

Ktorá kategória zariadení je vhodná pre každú zónu?
Kategória zariadenia Plynová zóna Prašná zóna
1 0 20
2 1 21
3 2 22

Up

Ktoré produkty Festo sú konštruované pre oblasti s ochranou voči výbuchom?

Aktuálne informácie o produktov Festo chránených proti výbuchom nájdete na našom portáli. Kliknite na Ochrana proti výbuchu

Up

Ktorý izolačný zosilňovač sa má použiť so snímačom SMT-8F-I-8,2 V...?

Festo nemá v ponuke izolačné zosilňovače, ale radi vám aj v tomto poradíme. Kontaktujte prosím nášho technického poradcu.

Up

Aké priestorové vzdialenosti sú požadované medzi terminálmi, ktoré majú samozabezpečovaciu funkciu a medzi tými, ktoré ju nemajú?
Vzdialenosť medzi ventilovými terminálmi so samozabezpečovacou funkciou alebo bez nej musí byť minimálne 50 mm.

Up

Je nutné vyhlásenie výrobcu o zhode pre modul, ktorý je zložený z dielov, ktoré majú certifikát?
Nie, ale zákazník to môže požadovať.

Up

RoHS

Čo znamená skratka RoHS?
Dňa 1. júla 2006 vstúpila do platnosti smernica ES o obmedzenom využívaní určitých nebezpečných látok (RoHS). Táto smernica zakazuje používanie šiestich látok (olovo, kadmium, ortuť, šesťmocný chróm, PBB (polybromovaný bifenyl), PDBE (polybromovaný bifenyléter)) v elektrických a elektronických zariadeniach ponúkaných na predaj po 1. júli 2006.

Up

Aké materiály sú na základe smernice RoHS zakázané?
Olovo, kadmium, ortuť, šesťmocný chróm, PBB (polybromovaný bifenyl), PDBE (polybromovaný bifenyléter)

Up

Ako sú definované požiadavky smernice RoHS?
Smernica RoHS vymedzuje nasledujúce medzné hodnoty: maximálne 0,1 hmotnostného percenta olova, ortuti, šesťmocného chrómu, polybromovaných bifenylov (PBB) alebo polybromovaných bifenyléterov (PBDE) v homogénnom materiáli alebo maximálne 0,01 hmotnostného percenta kadmia v homogénnom materiál.

Up

Ako sa označujú produkty vyhovujúce požiadavkám smernice RoHS?

Smernica RoHS nepredpisuje žiadne označovanie dielov, ktoré vyhovujú požiadavkám smernice RoHS. Spoločnosť Festo v tomto zmysle neoznačuje tieto dodané diely. No to, že produkt spĺňa požiadavky smernice RoHS si možno overiť v zozname produktov na portáli Festo. Alebo kontaktujte nás priamo: Festo adresy na celom

Up

Boli už smernice RoHS a WEEE začlenené do nemeckých zákonov?

Obe smernice boli realizované zákonom "ElektroG - Elektro- und Elektronikgerätegesetz" (Zákon o elektrických a elektronických zariadeniach), ktorý vstúpil do platnosti 24. marca 2005.

Up

Pre ktoré krajiny platí smernica RoHS?

Ide o smernicu ES a preto je právne záväzná iba pre členské štáty ES. No smernica RoHS má podstatne závažnejšie dôsledky. Porovnateľné zákony už existujú aj v iných krajinách alebo vo fáze prípravy. Elektronický trh je globálny a Európa je jednoducho jeho časťou. Na druhej strane, zahraniční výrobcovia, ktorí budú chcieť v budúcnosti predávať v Európe budú musieť vyrábať produkty, ktoré spĺňajú požiadavky smernice RoHS.

Up

Bezpečnostná pneumatika

Vyrába spoločnosť Festo ventil pre bezpečné odvetrávanie?

Elektropneumatický pomalo nábehový/rýchlo odvzdušňovací ventil MS6-SV je určený na rýchle a bezpečné redukovanie tlaku a na pozvoľné zvyšovanie tlaku v pneumatických potrubných systémoch a v koncových zariadenia využívaných v priemysle.

Ventil MS6-SV zodpovedá požiadavkám normy DIN EN ISO 13849-1.

Max. úroveň funkčnej spôsobilosti = "e"

MS6-SV

Up

Ktoré kategórie sú špecifikované pre bezpečnostné časti riadiaceho systému (SRP/CS)?

Kategórie sú opísané v DIN EN ISO 13849-1:2007.
Ide o základné parametre pre dosiahnutie zvláštnej úrovne funkčnej spôsobilosti (PL). Definujú požadované správanie bezpečnostných častí riadiaceho systému so zreteľom na ich odolnosť voči chybám.

 

Kategória Požiadavky Odozva systému Princíp na dosiahnutie bezpečnosti
B Bezpečnostné komponenty riadiaceho systému a/alebo ich ochranné mechanizmy, a vaše vlastné prvky musia byť navrhnuté, konštruované, vybrané, zmontované a skombinované tak, aby vyhovovali príslušným normám a tak dokázali odolať predpokladaným vplyvom. Výskyt chyby môže viesť k výpadku bezpečnostnej funkcie. Primárne charakterizované výberom komponentov
1

Požiadavky v B musia byť splnené.

Musia byť použité osvedčené prvky a uplatnené bezpečnostné princípy.

Výskyt chyby môže viesť k výpadku bezpečnostnej funkcie. Pravdepodobnosť výskytu je nižší ako v kategórii B. Primárne charakterizované výberom komponentov
2

Požiadavky kategórie B musia byť splnené a musia byť uplatnené bezpečnostné princípy.

Bezpečnostná funkcia musí byť overované riadením stroja vo vhodných intervaloch.

Výskyt chyby medzi týmito kontrolami môže viesť k výpadku bezpečnostnej funkcie.
Výpadok bezpečnostnej funkcie bude zaznamenaný pri nasledujúcej kontrole.
Primárne charakterizované štruktúrou
3

Požiadavky kategórie B musia byť splnené a musia byť uplatnené bezpečnostné princípy.

Bezpečnostné diely musia byť navrhnuté takým spôsobom, aby:
• Izolované chyby v niektorej z týchto častí neviedli k výpadku bezpečnostnej funkcie
• Ak je to nejako možné, chyba bude zaznamenaná

Ak sa vyskytne táto chyba, bezpečnostná funkcia zostáva zachovaná.
Niektoré, ale nie všetky chyby budú zaznamenané.
Výskyt určitého počtu nezaznamenaných chýb môže viesť k výpadku bezpečnostnej funkcie.
Primárne charakterizované štruktúrou
4

Požiadavky kategórie B musia byť splnené a musia byť uplatnené bezpečnostné princípy.

Bezpečnostné diely musia byť navrhnuté takým spôsobom, aby:
• Izolované chyby v niektorej z týchto častí neviedli k výpadku bezpečnostnej funkcie
• Jednotlivé chyby sú indentifikované v čase alebo pred časom ako je bezpečnostná funkcia pri nasledujúcej príležitosti požadovaná. Ak identifikácia nie je možná, nesmie zhluk nedefinovaných chýb viesť k výpadku bezpečnostnej funkcie.

Ak sa vyskytnú jednotlivé chyby, bezpečnostná funkcia musí zostať vždy zachovaná.
Rozpoznanie zhluku chýb znižuje pravdepodobnosť výpadku funkcie bezpečnostného systému (vysoké DC).
Chyba musí byť dostatočne skoro zaznamenaná, aby sa predišlo výpadku bezpečnostnej funkcie.
Primárne charakterizované štruktúrou

 

Up

Aký je vzťah medzi kategóriami, DC, MTTFd a PL?

Majú spoločné to, že vychádzajú z pravdepodobnostného prístupu normy DIN EN ISO 13849-1:2007.
Obrázok ukazuje vzťahy medzi bezpečnostnými kategóriami, DC, MTTFd a PL.

Na základe kombinácie kategórie a DCavg sa určí, ktorý stĺpec v obrázku treba použiť. V závislosti od MTTFd každého kanála sa musí zvoliť jeden z troch farebne kódovaných rozsahov v príslušnom stĺpci.
Zvislá poloha týchto rozsahov určuje dosiahnuté PL. Túto hodnotu je možné odčítať na zvislej osi.

 

Performance level

Up

Ako sa pri pneumatických komponentov určuje MTTFd (stredná doba do nebezpečnej poruchy)?

Hodnota MTTFd pre každý kanál sa určuje v troch fázach a musí byť sledovaná osobitne
pre každý kanál (napr. jednotlivý kanál alebo každý kanál redundantného systému).
Maximálna hodnota MTTFd, ktorá môže byť špecifikovaná je 100 rokov.

MTTFd

Označenie pre každý kanál Rozsah pre každý kanál
Nízky 3 roky ≤ MTTFd < 10 rokov
Stredný 10 rokov ≤ MTTFd < 30 rokov
Vysoký 30 rokov ≤ MTTFd ≤ 100 rokov

Hodnoty MTTFd pre jednotlivé komponenty je možné vypočítať alebo odhadnúť.
V súlade so správnou inžinierskou praxou sa predpokladá hodnota MTTFd alebo B10d pre pneumatický komponent s B10d = 20 000 000 spínacích cyklov, pokiaľ určité vlastnosti zostávajú konštantné.

Pri výpočte MTTFd v zmysle DIN EN ISO 13849-1, Príloha C, sa postupuje nasledovne:

Na základe B10d a nop, stredného počtu zopnutí za rok, možno MTTFd pre komponenty vypočítať nasledovne:

 

MTTF

pričom

nop

pričom v súvislosti s komponentom sú splnené nasledujúce špecifikácie:
- hop je stredná prevádzková doba v hodinách za deň
- dop je stredná prevádzková doba v hodinách za rok
- tZyklus je stredný čas medzi začiatkami dvoch po sebe idúcich cyklov komponentu (napr. zopnutie ventilu) v sekundách na cyklus

Up

Ako sa určuje požadovaná úroveň funkčnej spôsobilosti PLr?

Úroveň funkčnej spôsobilosti (PL) sa určuje v zmysle s normou DIN EN ISO 13849-1:2007.

Úroveň funkčnej spôsobilosti (PL) je definované podľa pravdepodobnosti nebezpečných porúch za hodinu. Existuje päť úrovní funkčnej spôsobilosti (a až e) s definovaným rozsahom pravdepodobnosti nebezpečnej poruchy.

 

Úroveň funkčnej spôsobilosti Priemerná pravdepodobnosť nebezpečnej poruchy za hodinu.
1/h
a ≥ 10-5 Do < 10-4
b ≥ 3 x 10-6 Do < 10-5
c ≥ 10-6 Do < 3 x 10-6
d ≥ 10-7 Do < 10-6
e ≥ 10-8 Do < 10-7

 

Pre každú bezpečnostnú funkciu vykonanú bezpečnostným dielom riadiaceho systému je nutné definovať a dokumentovať úroveň funkčnej spôsobilosti (PLr). Požadovaná úroveň funkčnej spôsobilosti je určená na základe výsledku vyhodnotenia rizík vo vzťahu k zníženiu pomeru rizika, ktoré sa dosahuje bezpečnostným dielom riadiaceho systému.

Požadovaná úroveň funkčnej spôsobilosti (PLr) je úroveň funkčnej spôsobilosti (PL), ktorá je požadovaná na dosiahnutie zníženia rizika požadovaného pre každú bezpečnostnú funkciu.

Pre účely vyhodnotenia rizík sa predpokladá, že zamýšľaná bezpečnostná funkcia ešte nebola zabezpečená.
Pre tento odhad sa pomocou diagramu rizík stanoví požadovaná úroveň funkčnej spôsobilosti (PLr) pre každú bezpečnostnú funkciu.

 

Performance-Level 

 

Kľúč:
L Malý príspevok k redukcii rizika
H Veľký príspevok k redukcii rizika
PLr Požadovaná úroveň funkčnej spôsobilosti

Parametre rizík:
S Vážnosť zranenia
S1 Ľahké (všeobecne bez trvalých následkov) zranenie
S2 Ťažké (všeobecne s trvalými následkami) zranenie, vrátane smrti
F Frekvencia a/alebo trvanie vystaveniu nebezpečenstvu
F1 Zriedkavo až menej často a/alebo krátke trvanie vystavenia nebezpečenstvu
F2 Často až trvale a/alebo dlhé trvanie vystavenia nebezpečenstvu
P Pravdepodobnosť vyhnutia sa nebezpečenstvu alebo obmedzenia škody
P1 Možné za určitých okolností
P2 Takmer nemožné

Up

Ktoré bezpečnostné normy musí dodržiavať výrobca strojného zariadenia?

EN ISO 13849-1:2007, Bezpečnostné diely riadiacich systémov, Časť 1: Všeobecné princípy konštrukcie, stanovuje nasledovné:

"Štruktúra bezpečnostných noriem pre strojné zariadenia je nasledovná:

a) Normy typu A (Základné bezpečnostné normy) sa zaoberajú základnými definíciami, konštrukčnými princípmi a všeobecnými aspektmi platnými pre strojné zariadenia.
b) Normy typu B (Základné technické bezpečnostné normy) sa zaoberajú konkrétnymi otázkami bezpečnosti a typmi ochranných opatrení, ktoré možno použiť pre celú sériu strojov:
- Normy typu B1 pre konkrétne otázky bezpečnosti (napr. bezpečnostná vzdialenosť, teplota povrchu, hlučnosť);
- Normy typu B2 pre ochranné zariadenia (napr. obojručné ovládanie, uzamykací mechanizmus, ochranné zariadenie citlivé na tlak, odpojovacie ochranné zariadenie).
c) Normy typu C (Normy pre bezpečnosť strojov) sa zaoberajú detailnými bezpečnostnými požiadavkami pre konkrétne stroje alebo skupiny strojov."

Up

Aké ciele ochrany musia byť dosiahnuté?

Cieľom ochrany je chrániť ľudí, zvieratá alebo majetok pred poškodením.
Poškodenie v tomto zmysle zahŕňa fyzické zranenie, poškodenie zdravia alebo zrážku objektov.

Up

Ktoré zásady bezpečnosti treba dodržiavať?

Pre pneumatické systémy sú základné a zavedené bezpečnostné zásady opísané v norme DIN EN ISO 13849-2, Príloha B.

Stanovené sú nasledujúce základné bezpečnostné zásady:

Použitie vhodných materiálov a výrobných postupov,
správne dimenzovanie a vytvarovanie,
vhodný výber, kombinácia, zostavenie,
montáž a inštalácia komponentov, v súlade s pokynmi výrobcu pre používanie
Aplikácia princípu delenia energie. Tento princíp sa v niektorých aplikáciách nedá použiť, napr. pokiaľ by zlyhanie pneumatického tlaku vytvorilo ďalšie ohrozenie.
Vhodné upevnenie
Obmedzenie tlaku, napr. použitím ventilov na uvoľnenie tlaku
Obmedzenie/zníženie rýchlosti, napr. použitím škrtiacich ventilov
Zodpovedajúce opatrenia na prevenciu kontaminácie stlačeného vzduchu
Vhodné rozsahy časov odozvy, zohľadnenie napr. dĺžky rúry, tlaku, kapacity odvetrávania, sily, zníženie sily pružiny, trenia, mazania, teploty, zotrvačnosti pri zrýchľovaní a spomaľovaní, interakcií tolerancií.
Odolnosť voči podmienkam prostredia, napr. teplota, vlhkosť, vibrácie, znečistenie,
Ochrana proti neočakávanému spusteniu systému
Zjednodušenie, napr. redukcia komponentov v bezpečnostných systémoch.
Vhodný rozsah teplôt
Oddelenie bezpečnostných funkcií od ostatných funkcií

Stanovené sú nasledujúce zavedené bezpečnostné zásady:

Predimenzovanie/bezpečnostný faktor. Bezpečnostné faktory sú stanovené v normách alebo sú založené na skúsenostiach s bezpečnostnými aplikáciami.
Bezpečná poloha, pohyb prvkov komponentu je mechanicky držaný v jednej z možných polôh
Zvýšená sila v polohe VYPNUTÉ. Je z možných riešení je, aby pomer povrchu piestového ventilu pre pohyb do bezpečnej polohy (poloha VYPNUTÉ) bola značne väčší pomer povrchu piestového ventilu pre pohyb do polohy ZAPNUTÉ (bezpečnostný faktor).
Ventil, ktorý sa uzavrie po zaťažení tlakom. To sú vo všeobecnosti sedlové ventily, napr. kužeľové sedlové ventily, guľové ventily.
Vynútená mechanická akcia/aktivácia
Duplicita dielov, redukcia účinných porúch použitím viacero identických dielov,
použitie spoľahlivých pružín
Obmedzenie/zníženie rýchlosti odporom voči dosiahnutiu určitého objemového prietoku, napríklad pevné membrány a obmedzovače.
Obmedzenie/zníženie sily, ktoré možno dosiahnuť použitím spoľahlivého ventilu na uvoľnenie tlaku, napr. vybavený spoľahlivou pružinou, ktorá bola správne dimenzovaná a zvolená.
Vhodný rozsah prevádzkových podmienok, napr. musia byť zohľadnené rozsahy tlaku, objemového prietoku a teploty.
Vhodná prevencia kontaminácie stlačeného vzduchu
Dostatočné pozitívne prekrytia posúvačov. Pozitívne prekrytie zaručuje funkciu zastavenia a zabraňuje neprípustným pohybom.
Obmedzenia hysterézy, napr. hysteréza rastie zvýšením trenia. Interakcia tolerancií taktiež vplýva na hysterézu.

Neexistuje zoznam spoľahlivých komponentov. Komponent, ktorý je vhodný pre určitú aplikáciu, môže byť pre inú aplikáciu úplne nevhodný.

Okrem toho DIN EN ISO 13849-2, Príloha B, obsahuje aj zoznam porúch s priradením a vylúčením predpokladu vzniku poruchy pre určité skupiny pneumatických komponentov.
Tieto všeobecné priradenia predpokladu pre vznik poruchy je treba doplniť predpokladom pre jednotlivé komponenty na základe presných poznatkov o produkte.

Cieľom je zistiť, ako bude výpadok komponentu ovplyvňovať bezpečnostnú funkciu.

Up

Čo sú bezpečnostné diely riadenia?
Bezpečnostný diel riadenia (SRP/CS) je ten, ktorý reaguje na bezpečnostné vstupné signály a generuje bezpečnostné výstupné signály. EN ISO 13849-1:2007, Bezpečnostné diely riadiacich systémov, Časť 1: Všeobecné princípy konštrukcie, stanovuje nasledovné: “Diely riadiacich systémov stroja, ktoré sú určené pre zabezpečenie bezpečnostných funkcií sa nazývajú bezpečnostné diely riadiacich systémov (SRP/CS) a môžu pozostávať buď z hardvérových alebo softvérových prostriedkov a môžu existovať buď oddelene od riadiaceho systému stroja, alebo ako je nedeliteľná súčasť. Okrem zaistenia bezpečnostných funkcií môžu SRP/CS poskytovať taktiež prevádzkové funkcie (napr. dvojručné ovládacie prvky ako prostriedok na spustenie procesu). Schopnosť bezpečnostných prvkov riadiaceho systému vykonávať bezpečnostné funkcie za predvídateľných podmienok je rozčlenená do piatich úrovní, ktoré sa nazývajú “úrovne funkčnej spôsobilosti” (Performance Level - PL). Tieto úrovne funkčnej spôsobilosti sú definované podľa pravdepodobnosti nebezpečných porúch za hodinu.”

Up

Aký je rozdiel medzi nebezpečenstvom a rizikom?
Pojmy sú opísané v norme EN ISO 12100-1:2004. Na základe analýzy nebezpečenstiev sa určí prevládajúce riziko. Ak je to nutné, nasleduje proces zníženia rizika. Nebezpečenstvo je potenciálny zdroj ublíženia, pričom ublíženie sa vzťahuje buď na fyzické zranenie alebo poškodenie zdravia. Nebezpečenstvo je možné špecifikovať na základe jeho príčiny (napr. mechanické nebezpečenstvo, nebezpečenstvo elektrického prúdu) alebo na základe predpokladaného ublíženia (napr. nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom, nebezpečenstvo porezania, nebezpečenstvo otravy, nebezpečenstvo požiaru). Nebezpečenstvo v zmysle tejto definície je buď trvale prítomné počas správneho používania stroja (napr. nebezpečný pohyb častí, oblúk počas zvárania, nezdravé držanie tela, hluk, vysoká teplota) alebo vzniká neočakávane (napr. výbuch, nebezpečenstvo pomliaždenia v dôsledku neúmyselného/neočakávaného spustenia, násilného vymrštenia v dôsledku zlomenia, nárazu v dôsledku zrýchlenia/brzdenia). Riziko predstavuje kombináciu pravdepodobností, že dôjde k ublíženiu a stupňa ublíženia. Po analýze nebezpečenstiev a uskutočnení príslušných opatrení na zníženie rizika, môže zostať určité zvyšné riziko. Počas vyhodnocovania rizika, ktoré zahŕňa analýzu rizík a klasifikáciu rizík, sa stanovia medze daného stroja, identifikujú sa nebezpečenstvá, odhadne sa riziko a posúdi sa, či boli dosiahnuté ciele znižovania rizika.

Up

Aké existujú opatrenia na zníženie rizika?

Všeobecná stratégia na zníženie rizika je vymedzená podrobne v norme DIN EN ISO 12100-1.
V zásade sa predpokladá, že pokiaľ hrozí na stroji nejaké nebezpečenstvo a nie sú podniknuté žiadne ochranné opatrenia, škoda sa skôr či neskôr nastane.
Ak je prítomné nebezpečenstvo, cieľom je v maximálnej miere zredukovať prípadné riziko. Bezpečnosť stroja (počas celej doby života a vo všetkých prevádzkových podmienkach) má prednosť pred počtom funkcií, jednoduchou obsluhou a nákladmi.
No to platí len v rámci stanovených medzných hodnôt stroja, pre jeho zamýšľané použitie, pre rozumne predvídateľné nesprávne aplikácie, v rámci fyzických možností stroja a jeho predpokladanej životnosti.
Cieľom zníženia rizika sa dosahuje využitím takzvanej "trojstupňovej metódy", ktorá zahŕňa:

Prirodzene bezpečná konštrukcia (dosiahnutá prevenciou vzniku nebezpečenstiev alebo minimalizovaním rizík vhodným výberom konštrukčných vlastností stroja a/alebo interakcie medzi ohrozenou osobou a strojom).
Technické ochranné opatrenia
Informácia používateľa o zvyšných rizikách.

Up

Aký je rozdiel medzi chybou a poruchou?
Chyba je stav funkčnej jednotky charakterizovaný neschopnosťou vykonať požadovanú funkciu, s výnimkou neschopnosti počas preventívnej údržby alebo iných plánovaných aktivít alebo v dôsledku nedostatku externých materiálov. Chyba je často dôsledkom poruchy jednotky. Porucha je prerušenie schopnosti funkčnej jednotky spĺňať požadovanú funkciu. Následkom poruchy bude mať jednotka chybu. “Porucha” je udalosť, zatiaľ čo “chyba” je stav. Ďalej je potrebné rozlišovať medzi: nebezpečnou poruchou, čo je porucha s potenciálnym nebezpečenstvom uviesť bezpečnostné časti riadiaceho systému do stavu nebezpečenstva alebo chybnej funkcie; porucha so spoločnou príčinou (CCF): poruchy rôznych jednotiek v dôsledku jednej udalosti, pričom tieto poruchy nie sú nezávislé; systematické poruchy: poruchy s deterministickým vzťahom k určitej príčine, ktorá môže byť odstránená iba zmenou konštrukcie, výrobného procesu, prevádzkového postupu, dokumentácie alebo pridružených faktorov.

Up

Aký je rozdiel medzi DIN EN 954-1 a DIN EN ISO 13849-1?
Norma EN 954-1:1996 bola nahradená normou EN ISO 13849-1:2007. Obe normy opisujú bezpečnostné diely riadiacich systémov a boli harmonizované so smernicou ES o strojných zariadeniach. Nová norma bola v prechodovom období do novembra 2009. Predtým bolo dodržiavanie možné, ale nie povinné. Nahradenie normy prináša so sebou fundamentálne zmeny v prístupe. Deterministický prístup starej normy EN 954-1 bol doplnený pravdepodobnostnými princípmi. Základný prístup normy EN 954-1 je založený na zvažovaní štruktúr, uplatnení osvedčených metód na bezpečnostné funkcie, diagrame rizík a kategóriách. Nová norma pridáva výpočet pravdepodobnosti spolu s kvantifikáciou bezpečnosti a testovateľnosti komponentu a zvažovaním potenciálnych porúch. Diagram rizík nevedie ku kategórii riadenia ako v norme EN 954-1, ale k úrovni funkčnej spôsobilosti (PL).

Up

Ako sa vyhodnocuje dosiahnutá úroveň funkčnej spôsobilosti (PL)?

Odhad dosiahnutej úrovne funkčnej spôsobilosti (PL) musí byť vykonaný pre všetky bezpečnostné komponenty riadiaceho systému. Je nutné preskúmať nasledujúce aspekty:

MTTF pre jednotlivé komponenty (stredná doba do nebezpečnej poruchy);
DC (pokrytie diagnostiky);
CCF (odhad porúch so spoločnou príčinou);
Štruktúra;
Správanie bezpečnostnej funkcie v prípade poruchových podmienok;
Bezpečnostný softvér;
Systematické poruchy;
Schopnosť realizovať bezpečnostnú funkciu v predvídateľných podmienkach prostredia.

Up

Čo predstavuje pokrytie diagnostiky (DC)?
Pokrytie diagnostiky (DC) vyjadruje efektivitu diagnostiky, ktorú možno vypočítať ako pomer medzi zaznamenanými nebezpečnými chybami a celkovým počtom nebezpečných chýb. Vo väčšine prípadov je možné použiť na odhad hodnoty DC analýzu možného výskytu a vplyvu chýb (FMEA) alebo podobné metódy. Klasifikácia podľa rozsahu: minimálna hodnota DC < 60%, nízka hodnota 60% ≤ DC < 90%, stredná hodnota 90% ≤ DC < 99%, vysoká hodnota 99% ≤ DC. Pre odhady DC v pneumatických systémoch platia smernice vrátane nasledujúcich z normy EN ISO 13849-1, Príloha E: nepriame monitorovanie (napr. monitorovanie pomocou tlakových spínačov, elektrické monitorovanie polohy pohonov): 90% až 99% DC, bez ohľadu na aplikáciu; priame monitorovanie (napr. elektrické monitorovanie polohy riadiacich ventilov, monitorovanie elektromechanických jednotiek pomocou aktívnych operácií) : 99% DC

Up

Aké opatrenia sú k dispozícii na ochranu proti poruchám so spoločnou príčinou (CCF)?

Poruchy rôznych jednotiek v dôsledku individuálnej udalosti, pričom tieto chyby nie sú založené na vzájomnom príčinnom vzťahu, sú označované ako poruchy so spoločnou príčinou (CCF).

Poruchy so spoločnou príčinou sa nesmú zamieňať s podobnými poruchami.

Odhad porúch CCF a ich dôsledkov je kvantitatívny proces, ktorý je potrebné aplikovať na celý systém a pri ktorom treba zohľadniť všetky bezpečnostné komponenty riadiaceho systému.
Za týmto účelom sú opatreniam pridelené určité hodnoty, ktoré vychádzajú s technického vyhodnotenia podielu akým prispieva každé z opatrení k zníženiu počtu porúch so spoločnou príčinou.

Postup pre priradenie bodov a kvantifikovaní opatrení proti chybám so spoločnou príčinou je založený na DIN EN ISO 13849-1, Príloha F.

Up

Aké funkčné aspekty sú dôležité z hľadiska zariadenia NÚDZOVÉHO ZASTAVENIA?

Funkčné aspekty zariadenia pre núdzové aspekty sú opísané v norme EN ISO 13850:2007, Núdzové zastavenie – Konštrukčné princípy. Nahrádza normu EN 418:1993.

Účelom funkcie núdzového zastavenia integrovanej do stroja je odvrátenie hroziace nebezpečenstvo alebo minimalizovať už existujúce nebezpečenstvo.
Funkcia núdzového zastavenia musí byť spúšťaná jedným úkonom jednej osoby.
Bezpečnostné požiadavky v zmysle DIN EN ISO 13850:2007 sú nasledovné:

  • Funkcia núdzového zastavenia musí byť k dispozícii a funkčná v každom čase a musí mať vyššiu prioritu ako všetky ostatné funkcie a procesné kroky vo všetkých režimoch prevádzky stroja, pričom nenarúša činnosť žiadneho zariadenia alebo montážneho prvku, ktoré slúži na vyslobodenie uväznenej osoby. Nesmie dovoľovať použitie akéhokoľvek príkazu na spustenie (úmyselne, neúmyselne alebo neočakávane), ktorý by ovplyvnil zastavený procesný krok po spustení funkcie núdzového zastavenia, kým nie funkcia núdzového zastavenia manuálne zrušená.
  • Funkcia núdzového zastavenia nesmie byť použitá ako náhrada za ochranné opatrenia alebo iné bezpečnostné funkcie, ale musí byť navrhnutá ako komplementárne ochranné opatrenie. Funkcia núdzového zastavenia nesmie rušiť účinok ovládaných krytov alebo armatúr alebo mechanizmov s inými bezpečnostnými funkciami.
  • Funkcia núdzového zastavenia musí byť navrhnutá tak, aby po spustení zariadenia pre núdzové zastavenie boli zastavené nebezpečné pohyby alebo úkony stroja vhodným spôsobom, ktorý nevytvára ďalšie nebezpečenstvá a nevyžaduje žiadne ďalšie kroky zo strany osôb na základe vyhodnotenia rizika.
  • Funkcia núdzového zastavenia musí byť navrhnutá tak, aby osoba, ktorá sa rozhodla spustiť ovládací prvok núdzového zastavenia nemusela zvažovať prípadné dôsledky, ktoré by mohli nasledovať.

Núdzové zastavenie musí byť opísané jednou z nasledujúcich kategórií zastavenia:

Kategória zastavenia 0

Vypnutie prostredníctvom:
okamžitého prerušenia elektrického napájania hnacieho prvku stroja
mechanickej izolácie medzi nebezpečnými dielmi a hnacími prvkami stroja a v prípade potreby so zabrzdením.

Kategória zastavenia 1

Kontrolované vypnutie s elektrickým napájaním hnacích prvkov stroja s cieľom uskutočniť zastavenie a následne po vypnutí aj odpojenie od elektrického napájania.
Príklady pre odpojenie elektrického napájania:
vypnutie elektrického napájania elektromotorov stroja,
odpojenie pohyblivých častí stroja od zdroja mechanickej sily a
vypnutie hydraulického/pneumatického napájania piestu/zdvíhadla.

Výber kategórie núdzového zastavenia musí byť určený na základe vyhodnotenia rizika stroja.

Po spustení zariadenia pre núdzové zastavenie príkazom núdzového zastavenia, účinok príkazu musí zostať v platnosti do manuálneho odblokovania. Odblokovanie musí byť možné na mieste, kde bol spustený príkaz núdzového zastavenia. Odblokovanie príkazu nesmie viesť k opätovnému spusteniu stroja, ale musí umožňovať opätovné spustenie stroja. Opätovné spustenie stroja musí byť možné iba za predpokladu, že stroj bol odblokovaný na mieste, kde bol spustený príkaz núdzového zastavenia.

Zariadenie pre núdzové zastavenie musí byť pripojené ku všetkým ovládacím panelom, s výnimkou prípadov, že vyhodnotenie rizík ukáže, že to nie je nutné.

Princíp priameho spustenia s funkciou mechanického zablokovania musí byť uplatnený pre zariadenie na núdzové zastavenie.

V prípade poruchy zariadenia núdzového zastavenia (vrátane funkcie pamäte vydania príkazu núdzového zastavenia), funkcia generovania núdzové zastavenia musí mať vyššiu prioritu ako funkcia uloženia. Odblokovanie (napr. odomknutie) núdzového zastavenia môže byť umožnená iba na základe manuálneho úkonu vykonaného na mieste, kde bolo núdzové zastavenie inicializované.

Ovládač núdzového zastavenia musí byť červený. Ak je za ovládačom pozadie, musí byť žlté, pokiaľ je to realizovateľné.

Up

Aký je funkčný vzťah medzi funkciami zastavenia v elektrických a pneumatických systémoch?

Norma DIN EN 60204-1:1993 (známa tiež ako norma VDE-0113), Elektrické zariadenia na strojoch, vymedzuje funkcie zastavenia pre elektrické systémy.

Existujú tri kategórie funkcií zastavenia:

Kategória 0: Okamžité vypnutie po vypnutí napájania pohonov stroja (t.z. nekontrolované vypnutie);
Kategória 1: Riadené vypnutie, pričom napájanie je odpojené až vtedy, keď sa stroj zastavil;
Kategória 2: Riadené vypnutie, pričom napájanie komponentov stroja je zachované.

Každý stroj musí byť vybavený funkciou zastavenia kategórie 0. Funkcie zastavenia kategórie 1 a/alebo 2 stop musia byť zabezpečené len vtedy, pokiaľ si to vyžaduje bezpečnosť a/alebo funkčné požiadavky stroja. Zastavenia kategórie 0 a kategórie 1 musia byť funkčné bez ohľadu na prevádzkový režim a zastavenie kategórie 0 musí mať prednosť.*

Pre pneumatiku je možné stanoviť nasledujúce priradenia:

Kategória 0: Vypnutie stlačeného vzduchu a elektrického prúdu;
Kategória 1: Použitie zvernej jednotky alebo zvernej vložky;
Kategória 2: napr. 5/2-cestný ventil, monostabilný efekt - valec sa vracia do pôvodnej polohy.

Up

Aké funkčné aspekty sú dôležité z hľadiska pneumatického dvojručného ovládania?

Dvojručné ovládanie musí byť navrhnuté v zmysle normy DIN EN 574:1997. 
Dvojručné ovládanie si vyžaduje minimálne simultánne alebo synchronizované spustenie oboma rukami pri obsluhe stroja.
Dvojručné ovládanie sa člení na typy I, II, III A, III B a III C. Výber typu závisí od prítomného nebezpečenstva, vyhodnotenia rizika a ostatných ovplyvňujúcich faktorov, ktoré sa menia v závislosti od aplikácie.
Fyzické usporiadanie ovládacích prvkov musí byť navrhnuté tak, aby bolo riziko náhodného spustenia ovládacích prvkov čo najnižšie ako je len možné a aby ochranný efekt obojručného ovládania nebolo možné obísť.  
Pneumatický blok obojručného ovládania ZSB-1/8 je bezpečnostný komponent zodpovedajúci požiadavkám smernice
89/392/EEC príloha 4. Zodpovedá kategórii 1 v zmysle DIN EN 954 (iba v spojení s tlakovým spínacím ventilom, napr. VD-3-PK-3) a typu III A v zmysle DIN EN 574.

Up

Čo je nutné zohľadniť pri návrhu pneumaticky prevádzkovaných ochranných krytov?

Ochranné kryty musia byť navrhnuté v zmysle normy EN 953:1997. 

Ochranné kryty sú klasifikované ako pevné alebo pohyblivé. V norme EN 953:1997 sú v súvislosti s ochrannými krytmi stanovené nasledujúce požiadavky: “Strojom ovládané kryty nesmú spôsobiť zranenia (napr. v dôsledku uzatváracieho tlaku, vyvinutej sily, rýchlosti alebo ostrých hrán). Ak je ochranný kryt vybavený ďalších bezpečnostným zariadením, ktoré automaticky otvorí ochranný kryt hneď ako sa dostane do kontaktu s osobou alebo objektom, sila bránia zatvoreniu ochranného krytu nesmie presiahnuť 150 N. Kinetická energia ochranného krytu nesmie byť väčšia ako 10 Nm. Ak takéto bezpečnostné zariadenie nie je inštalované, príslušné hodnoty musia byť znížené na 75 N a 4 Nm.” 

Jednoduché, pneumaticky poháňané horizontálne alebo vertikálne sa zatvárajúce dvere či okná musia byť preto navrhnuté s hodnotami 75 N a 4 Nm. Vyššie hodnoty je možné použiť iba ak sú dvere alebo okná funkčne prepojené s napr. bezpečnostnými podložkami, svetelnými závorami, dotykovými blokovacími lištami a pod. ktoré automaticky spôsobia opätovné otvorenie.

Up

Čo bude od vás požadované pri overovaní platnosti?

Plán overenia musí uvádzať tiež prostriedky, ktoré sa majú použiť pri overovaní definovaných
bezpečnostných funkcií a kategórií. Pokiaľ je to vhodné, musia stanovovať:
 
• identitu dokumentov pre dané špecifikácie;
• prevádzkové podmienky a podmienky okolia;
• bezpečnostné princípy, ktoré boli použité ako podklad;
• zavedené bezpečnostné princípy;
• zavedené komponenty;
• predpokladané chyby a vylúčenie chýb, ktoré je potrebné zohľadniť;
• analýzy a testy, ktoré je potrebné aplikovať.

Up

Aké informácie o bezpečnostných komponentoch je povinný dokumentovať výrobca strojného zariadenia?

Pri návrhu bezpečnostných komponentov riadiaceho systému musí výrobca v zmysle DIN EN ISO 13849-1:2007 dokumentovať aspoň nasledujúce informácie:

Bezpečnostné funkcie zabezpečené bezpečnostnými komponentmi riadiaceho systému;
Vlastnosti každej bezpečnostnej funkcie;
Presné body, kde začínajú a končia bezpečnostné komponenty;
Podmienky okolia;
Úroveň funkčnej spôsobilosti (PL);
Zvolená kategória;
Parametre tákajúce sa spoľahlivosti (MTTF, DC, CCF a doba použitia);
Opatrenia proti systematickým chybám;
Použitá technika;
Zohľadnenie všetkých bezpečnostných chýb;
Príčiny pre vylúčenie chyby;
Odôvodnenie konštrukcie (napr. zohľadnené chyby, vylúčené chyby);
Dokumentácia softvéru;
Opatrenia proti rozumne predpokladateľnému zneužitiu.

Vo všeobecnosti je táto dokumentácia určená pre interné účely výrobcu a nemusí byť odovzdaná používateľovi stroja.

No na druhej strane musia byť používateľovi poskytnuté informácie, ktoré sú dôležité pre bezpečné využívanie bezpečnostných komponentov riadiaceho systému.
To zahŕňa okrem iného:

Medze bezpečnostných komponentov v zvolených kategóriách a pre každú vylúčenú chybu;
Medze bezpečnostných komponentov a každé vylúčenie chyby pre tieto komponenty, pokiaľ podstatným spôsobom prispievajú k udržaniu zvolenej kategórie a funkčnej spôsobilosti, musí byť doplnené zodpovedajúcimi (napr. pre modifikácie, údržbu a opravy) k zachovaniu stálej oprávnenosti príslušného vylúčenia chyby;
Vplyv zmien špecifikovanej funkčnej spôsobilosti bezpečnostných funkcií;
Jasný opis rozhraní bezpečnostných komponentov a ochranných mechanizmov;
Doba odozvy;
Prevádzkové medze (vrátane podmienok prostredia);
Zobrazovacie prvky a poplachy;
Potlačenie a dočasné zrušenie bezpečnostných funkcií;
Prevádzkové režimy:
Údržba;
Kontrolný zoznam pre údržbu;
Zjednodušenie prístupu a výmena vnútorných častí;
Metódy pre jednoduché a spoľahlivé odstraňovanie porúch;
Informácie, ktoré vysvetľujú možné aplikácie pre použitie príslušnej kategórie;
Sledovanie skúšobných intervalov, pokiaľ je to relevantné.

Špecifické informácie o kategórii alebo kategóriách a úroveň funkčnej spôsobilosti komponentov musia byť vyznačené nasledovne:

Datované odkazy na normu DIN EN ISO 13849-1:2006;
Kategória B, 1, 2, 3, alebo 4;
Úroveň funkčnej spôsobilosti a, b, c, d alebo e.

PRÍKLAD: Bezpečnostný komponent kategórie B a s úrovňou funkčnej spôsobilosti a by mal uvedené nasledujúce informácie:
ISO 13849-1:2006 kategória B PL a

Up