Presnosť a presnosť pri manipulácii s kvapalinami

Časť 2: Ako vyhodnotiť a optimalizovať výkon pri manipulácii s kvapalinou do hĺbky

Kľúčovým procesom v automatizácii laboratórií je manipulácia s kvapalinami a vzorkami. Objektívne hodnotenie výkonu, ako aj optimalizácia automatizovaných systémov na manipuláciu s kvapalinami je mimoriadne dôležitá tak pre laboratórnych technikov, ako aj pre výrobcov technológií na manipuláciu s kvapalinami.

V prvej časti článku bol vysvetlený rozdiel medzi presnosťou a presnosťou výkonových parametrov a ich význam. V druhej časti sú tieto dva ukazovatele výkonnosti skúmané podrobnejšie.

Expertný režim: Hodnotenie presnosti a presnosti rozmerov medzi sériou, medzi sériou a špičkou po špičke

Aby sa umožnila rýchla a efektívna identifikácia zdrojov chýb, potrebujú výrobcovia a prevádzkovatelia systémov na manipuláciu s kvapalinami ešte systematickejšie a diferencovanejšie hodnotenie parametrov výkonu.

To sa dá dosiahnuť rozdelením manipulácie s kvapalinou, napríklad na mikrodoštičkách, do nasledujúcich veľmi základných operácií:

Tri možné podmnožiny súboru údajov vrátane meraní L × M × N:

1) Dávkovací kanál vydáva sériu alikvót N pre experimenty v rámci cyklu.

2) Dávkovací kanál vydáva M sérií N jednotlivých objemov kvapaliny na jednu sériu na vyhodnotenie výkonnosti medzi sériami.

3) Každý z L dávkovacích kanálov dávkuje sériu N jednotlivých objemov kvapaliny pre experimenty tip-to-tip.

Charakterizácia dávkovacieho výkonu v rámci štyroch úrovní (1) intra-run, (2) inter-run, (3) tip-to-tip a (4) load-to-load umožňuje systematické, podrobné a predovšetkým diferencované analýza presnosti, presnosti a možných zdrojov chýb. (1) Merania v rámci cyklu poskytujú predovšetkým informácie o základnej presnosti a presnosti jedného dávkovacieho kanála manipulátora s kvapalinou, ktorý dávkuje alikvóty v kontinuálnom chode. Chyby, ktoré boli začlenené počas prestávok alebo použitia rôznych hrotov, sú z tejto analýzy vylúčené. (2) Merania medzi behmi ukazujú chyby spôsobené efektmi pauzy a vyhodnocujú reprodukovateľnosť alebo stabilitu systému. Čas oneskorenia medzi akýmikoľvek dvoma prechodmi na účely charakterizácie možno upraviť podľa očakávaných časov prestávok konkrétnej aplikácie v rozsahu od niekoľkých sekúnd po hodiny alebo dni. (3) Merania tip-to-tip vyhodnocujú zdroje chýb v dôsledku odchýlok v dávkovacom kanáli (napr. rôzne zásobníky, odchýlky dýz, odchýlky trubice, rôzne úrovne tlaku pre rôzne dávkovacie kanály atď.). (4) Merania medzi záťažou a záťažou vyhodnocujú zdroje chýb v dôsledku procesov vkladania, ktoré používajú napríklad kazetu alebo jednorazový hrot.

Zaujímavý článok

augusta 2018

Prehľad