Keď začiatkom 19. storočia známy švajčiarsky pedagóg a spoločenský reformátor Johann Heinrich Pestalozzi propagoval učenie hlavou, srdcom a rukou, svet ešte nevedel nič o viacrozmernom učení. No už vtedy sa zrodila vízia komplexného prístupu. Od tej doby sa život stal oveľa zložitejším a zložité úlohy si vyžadujú zložité metódy riešenia, však?
Učenie je celoživotný proces. Tak to vyhodnotila Komisia EÚ v rámci svojich aktivít vzdelávacej politiky pre európsky priestor v oblasti celoživotného vzdelávania. Celoživotné vzdelávanie sa definuje ako akákoľvek cielená aktivita, ktorá slúži na neustále zlepšovanie poznatkov, zručností a kompetencií. Zahŕňa celé spektrum od formálneho a neformálneho vzdelávania až po alternatívne vzdelávanie. Cieľ je ambiciózny: stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou vzdelanou spoločnosťou na svete.
Široké a komplexné
Vzdelávanie má pozitívny vplyv na osobnú identitu, sociálnu interakciu a profesionálny výkon vo všetkých fázach života. Rámec vzdelávania sa však mení. Študenti majú nové požiadavky a pri výskume sa prichádza na veci, ktoré si v celom vzdelávacom kontexte vyžadujú novú metodicko-didaktickú koncepciu. „Je potrebné uvoľniť tradičný systém,“ požaduje v súvislosti so školami a univerzitami nemecký filozof a publicista Richard David Precht. Chcel by intenzívnejšie zapájať kompetentných do vzdelávania a tiež pomocou elektronických pomôcok zlepšovať úroveň vedomostí žiakov a študentov. Precht napríklad uvádza, že renomovaní odborníci by mali učiť aj na školách, vrátane tých, ktorí odišli do dôchodku. Vedomosti a skúsenosti by sa tak prenášali priamo z jednej generácie na druhú.
Nové koncepty vzdelávania
Pokojne sedieť, bifľovať a písať na tabuľu: klasický program je čoraz viac minulosťou. Moderné vzdelávanie znamená postupovať oveľa viac individuálne a skúšať nové projekty. Prednáška pred triedou už nie je jedinou vyučovacou metódou a dostáva sa jej čoraz viac kritiky, pretože nové vzdelávanie nie je závislé od miesta, priestoru a času. Uprednostňujú sa alternatívne zmiešané koncepty, ako je práca v skupine, s jedným spolužiakom alebo individuálne s využitím nových technológií. Napríklad v podobe e-learningu, ktorý umožňuje nielen samostatnú prácu, ale aj individuálny a flexibilný návrh vzdelávania, aby sa dala látka lepšie zapamätať a aby sa študent naučil riešiť problémy. Spojenie digitálneho sveta a vzdelávania je logické a šetrí aj náklady a čas.
Učenie formuje naše myslenie
„Podstatné je, ako sme pripravení na život, ako sme vychovávaní, socializovaní a napokon aj vzdelaní, inými slovami, akú ‚abecedu‘ si osvojujeme, aby sme vyrazili do sveta,“ hovorí Erwin Wagenhofer, ktorý vo svojom celosvetovo úspešnom dokumentárnom filme „Alphabet“ poukazuje na nežiaduci vývoj v oblasti vzdelávania. Zdôrazňuje tiež: „To, čo sa učíme, formuje našu zásobu poznatkov, ale to, ako sa učíme, formuje naše myslenie.“ A to je pravda. Ľudia si ľahšie zapamätajú to, čo ich chytí za srdce.
Virtuálne a hravé učenie
Vo vedeckej oblasti sa intenzívne diskutuje o využití virtuálneho učenia, ako je učenie založené na digitálnych hrách, digitálne rozprávanie príbehov a interaktívna dramaturgia. Tieto metódy vychádzajú z toho, že učenie sa prostredníctvom príbehov a hier môže byť účinnejšie. Ideálnym prostriedkom je na to internet. „Virtuálna realita“ ponúka technické predpoklady na to, aby sa požadovaný obsah stal hmatateľným, a to zapojením všetkých zmyslov novým spôsobom. Ponorenie do virtuálneho sveta zapojí emócie a zosilňuje väzbu so sprostredkovaným obsahom.
Štruktúrovaný postup
Nie je až také dôležité odovzdávať hotové vedomosti, ako tvoriť štruktúry konania a myslenia. Poznatky sa budujú hierarchicky: prepája sa najdôležitejší obsah, priraďujú sa príslušné otázky a zoskupujú sa nápady. To všetko by malo pomôcť pri lepšom učení a myslení. Vytvorilo sa množstvo metód výučby a učenia od myšlienkových máp a brainstormingu až po zhlukovanie. Cieľom je vytvoriť zmysluplnú postupnosť jednotlivých vzdelávacích modulov, ktoré je možné preniesť do pracovného plánu. Všetko je však zamerané na zhromažďovanie informácií o určitej téme, ich zoskupovanie do vedomostných jednotiek a systematizáciu vzdelávacieho obsahu. Zhlukovanie je často užitočné aj pri samostatnej práci a písaní, pri usporiadaní vlastných myšlienok a nápadov alebo pri prekonávaní blokov pri písaní a myslení.
Hyper, hyper
Prepojenie dôležitých vecí a postupné budovanie – to je hyperlearning, metóda na ďalší rozvoj vlastných schopností a efektívnejšie získavanie nových poznatkov. Vďaka tomu mozog neukladá informácie do akýchsi zásuviek, ale organizuje ich do zložitých sietí. Cieľom hyperlearningu je prepojiť čo najviac poznatkov s rôznymi témami, aby bolo možné ľahšie nájsť riešenie problémov. V hlave si budujete svoj „vlastný internet“ a dostávate sa k naučeným vedomostiam pomocou vlastného vyhľadávača. Základným predpokladom však je, že ste sa látku nielen naučili, ale ste ju aj pochopili. Inak by v mozgu došlo k tomu, že by sa správne informácie neprepojili.
Podpora a inšpirácia
„Predovšetkým treba vytvoriť podmienky, ktoré umožňujú ľuďom rozvíjať svoj potenciál,“ hovorí známy nemecký neurobiológ profesor Dr. Gerald Hüther. Aby ľudia mohli v budúcnosti optimálnejšie rozvíjať svoj potenciál, musia byť podľa profesora Hüthera vytvorené priaznivejšie rámcové podmienky a musia sa rozvíjať podporné vzťahy v rodinách, škôlkach, školách, na univerzitách, v práci a v neposlednom rade v komunitách. Pri učení sú tiež veľmi dôležité emocionálne reakcie, ako to zdokumentoval neurovedecký výskum, aby bolo možné zložité vzťahy lepšie opísať vo forme obrazov a metafor a zakotviť ich v mozgu prostredníctvom vecných vysvetlení. Okrem sprostredkovania odborných znalostí kladie profesor Hüther dôraz na stimuláciu vlastnej fantázie, nadšenie z vlastných objavov a transformáciu abstraktných poznatkov do vlastných znalostí.
Od vedomostí ku kompetenciám
Vzdelávanie by nemalo sprostredkovať len technické a odborné vedomosti, odovzdať zručností a zvyšovať kvalifikáciu. Malo by viesť k samostatnému hľadaniu riešení konkrétnych a relevantných problémov. Je to kompetencia, ktorá sa nezískava bifľovaním, ale pri projektoch a riešením reálnych pracovných situácií. Dôraz sa kladie na neformálne vzdelávanie a súvisí s klasickými kvalifikáciami.
Samostatné učenie
Zvlášť dôležitá je organizovanosť, ktorá povzbudzuje študentov, aby sa snažili a sami riadili svoje vzdelávanie. Ak funguje aj spolupráca pri spoločnom vzdelávaní a práci s ostatnými, vznikla správna kombinácia a položil sa základ pre motivované učenie. Je to tak, ako napísal švajčiarsky reformátor školstva Peter Fratton v dokumente „Pedagogical Urbitten“ o samostatnom vzdelávaní v štruktúrovanom prostredí: „Nevzdelávaj ma, len ma oboznám a sprevádzaj ma. Nepoučuj ma, ale umožni mi zúčastniť sa. Nič mi nevysvetľuj, ale daj mi čas zažiť. Nemotivuj mňa, ale seba!“
Včera, dnes a zajtra
Nové technológie otvárajú ľuďom úplne nový, takmer nekonečný svet. A to má významný vplyv na náš vzdelávací obsah, vyučovacie metódy a kanály, cez ktoré sa vzdelávame. Dnes je veľmi ľahké dostať sa cez internet do obrovských knižníc alebo požiadať odborníkov o radu a informácie o konkrétnej téme na fórach a sociálnych sieťach. A vývoj sa nezastavuje, pretože do vzdelávania prichádza nový trend z USA: otvorené online prednášky, takzvané MOOC (Massive Open Online Courses), ktoré umožňujú miliónom ľudí získať poznatky bezplatne alebo za veľmi nízku cenu. Od vynálezu modernej tlače pred 566 rokmi neexistoval demokratickejší prístup k vzdelávaniu ako dnes. Spôsob, obsah, miesto výučby a spolužiaci: v budúcnosti sa fantázii bude klásť čoraz menej hraníc.