Človek sa pohráva s myšlienkou vytvoriť svoj náprotivok a pohybuje sa k tomuto cieľu sedemmíľovými čižmami. Umelá inteligencia nás čoraz častejšie sprevádza každodenným životom. Roboty nájdete dokonca aj v učebniach a pri vzdelávaní.
Nastala doba skutočných kognitívnych systémov. Časy, keď vedci programovali statické poznatky do počítačov, sú preč. Používajú sa už metódy, ktoré umožňujú robotom a iným strojom aktívne sa učiť, aplikovať to, čo sa naučili, a brať pritom do úvahy čoraz širší kontext. Robot sa niekedy stáva dokonca učiteľom. Dnešná umelá inteligencia je navrhnutá tak, aby sa poučila zo skúseností. Toto nahromadené množstvo poznatkov má pre ľudí veľkú hodnotu. To je jeden z dôvodov, prečo sa dnes roboty čoraz viac využívajú vo vzdelávaní. Využitím neustále sa rozvíjajúcich komunikačných schopností v čoraz väčšej miere odovzdávajú odborné znalosti na školách, univerzitách alebo ako doučovatelia.
Stroje vtipkujú
Na komunikáciu so strojmi sme si už zvykli. Či už je to pri čakaní na poradie v call centre, alebo pri Apple softvéri Siri (rozhranie pre interpretáciu a rozpoznávanie reči, Speech Interpretation and Recognition Interface). Výsledok je niekedy nepríjemný, keď program call centra presne nechápe, čo chceme, alebo zábavný, napríklad keď sa Siri snaží rozprávať vtipy. Počítačoví špecialisti, matematici, psychológovia a mnohí ďalší odborníci z celého sveta pracujú na tom, aby roboty naučili, čo sú ľudské emócie, respektíve ako ich vyhodnotiť. Cieľom je použiť roboty nielen pri vzdelávaní, ale aj pri budovaní vzťahov s klientmi, pri starostlivosti alebo poskytovaní terapie.
Vševediaci klaun pre zákazníkov
Tu vstupujú do hry roboty Pepper, Romeo a NAO. „Rodičovským domom“ týchto troch bratov je SoftBank Robotics. Robot Pepper bol vyvinutý s cieľom poskytovať služby zákazníkom. Využíva sa v japonských obchodoch Nestlé od konca roku 2014, ale aj na francúzskych vlakových staniciach v regióne Loiry a v európskych supermarketoch Carrefour. Malý humanoidný robot má vďaka veľkej dátovej pamäti obrovské množstvo vedomostí. Rozpozná svoj náprotivok, dokáže vyhodnotiť emocionálne rozpoloženie („Ste smutný?“) a komunikuje na základe informácií o zákazníkovi.
Inteligentní asistenti
S výškou 140 cm je Romeo výrazne vyšší ako Pepper a bol vyvinutý na pomoc ľuďom s telesným postihnutím. S jeho pomocou sa má zlepšiť samostatnosť starších ľudí. Asistenčný robot vie otvárať dvere, vyjsť po schodoch a zdvihnúť veci. NAO je iba 58 cm miniatúrna verzia robotov Pepper a Romeo a zároveň najstarší z humanoidných robotov z dielne SoftBank Robotics. Bol vyvinutý už v roku 2006 a v súčasnosti sa jeho piata „generácia“ využíva v tisícoch aplikácií po celom svete.
Robotický učiteľ hovorí 20 jazykmi
NAO, interaktívny, prispôsobiteľný robot, ktorého meno v japončine znamená „čestnosť“, hovorí viac ako dvadsiatimi jazykmi. Dá sa ním naučiť množstvo vzdelávacieho obsahu, a preto sa čoraz viac používa v školách. V Japonsku, krajine robotov, sa žiaci pomocou NAO učia slovnú zásobu, počítať spamäti a dokonca napodobňujú cviky, ktoré tento malý „mužík“ precvičuje. Deti sú ním nadšené. Japonské štúdie o používaní NAO (štúdia o použití vzdelávacích robotov na univerzite v Osake) vykazujú, že úroveň hluku je na vyučovaní, pri ktorom učiteľ spolupracuje s robotom, výrazne nižšia.
Roboty-učitelia v Nemecku a Rakúsku
Roboty dorazili ako pomocníci učiteľov aj do Nemecka a Rakúska. Svojimi poznatkami NAO na mnohých školách dopĺňa vyučovanie predmetov STEM (matematika, informatika, prírodné vedy a technika) vo všetkých ročníkoch. Napríklad študenti karlsbadského gymnázia sa učia programovať pomocou NAO. NAO je k dispozícii aj študentom na HTL Leonding v Hornom Rakúsku.
Deti utečencov sa učia nemčinu od robotov
Projekt EÚ „L2TOR“ (výučba druhého jazyka pomocou sociálnych robotov), ktorý bol spustený v roku 2016, má za cieľ naučiť deti prisťahovalcov vo veku od štyroch do šiestich rokov nový druhý jazyk pomocou humanoidných robotov, aby sa mohli rýchlo začleniť do vzdelávacieho systému. Jazyková podpora poskytovaná robotom by však mala byť samostatným doplnkom, nie náhradou za existujúce vzdelávacie ponuky. Je zrejmé, že použitie robotov otvára nové možnosti. NAO je so súčasnými obstarávacími nákladmi okolo 12 000 eur z dlhodobého hľadiska lacnejší ako ľudský učiteľ.
Nutná interakcia človeka a stroja
Kvalita interakcie človeka a stroja má ešte svoje limity. Funguje, keď má človek len mierne rozvinutú detskú slovnú zásobu. Umelá inteligencia však nestačí na pochopenie kontextu zložitejšieho rozhovoru a na poskytnutie zmysluplných, spontánnych odpovedí. Informatici, pedagógovia a lingvisti nepretržite pracujú na postupnom zdokonaľovaní pochopenia zmyslu. Aj NAO by sa mal v tomto ohľade rýchlo rozvíjať. Používa sa vo výskumných projektoch v oblasti interakcie človeka a stroja a zhromažďuje pritom obrovské množstvo údajov. Hľadajú sa odpovede na základné otázky: Čo charakterizuje ľudské emócie? Ako ich možno rozpoznať pomocou počítačov a ako sa počítače môžu naučiť emócie?
Robot podporuje autistické deti
Týmto sa zaoberá projekt EÚ „DEENIGMA“ spustený v roku 2016, do ktorého je zapojené oddelenie pre „Komplexné a inteligentné systémy“ na univerzite v Passau. Cieľom je pomocou robotov rozšíriť sociálnu predstavivosť autistických detí. „Chceme pomôcť autistickým deťom lepšie emocionálne reagovať a ľahšie sa integrovať do spoločnosti. Dialóg medzi dieťaťom a robotom by mal byť súčasťou terapeutického procesu, aby sa autistické deti naučili správne vyhodnotiť sociálne správanie,“ hovorí profesor Dr. Björn Schuller, vedúci passauského tímu.
Technicky zdatní, mladí pacienti
Stretnutia sa vedú pod vedením terapeuta. Robot ZENO R25, ktorý v súčasnosti stojí okolo 5 000 dolárov, a preto je jedným z najlacnejších modelov robotov, použije vhodný softvér na motivovanie dieťaťa k interakcii. Slúži aj na poskytovanie spätnej väzby a pozorovanie všetkých emócii. V rámci predbežnej štúdie väčšina autistických chlapcov a dievčat vo veku od 5 do 12 rokov vychádzala so svojimi androidnými partnermi veľmi dobre (pozn. red.: androidný označuje robota, ktorý sa vzhľadom podobá človeku a správa sa podobne ako človek). Jedným z dôvodov je to, že malé autistické deti sú zvyčajne veľmi technicky zdatné a že využívanie predvídateľných systémov založených na pravidlách, ako sú roboty, vnímajú ako oveľa menej komplikované a oveľa menej nebezpečné ako spoločenskú interakciu s ľuďmi.
Rozpoznávanie a generovanie emócií
Pre mnohých je však na prvý pohľad záhadou, ako sa môžu roboty prispôsobiť autistickým deťom a vyhodnotiť ich správanie. „Správanie stroja je zvyčajne založené na ukážkovom materiáli. V našom prípade bol tento materiál zhromaždený od typicky vyvinutých a autistických detí. Na prepojenie autistickej diagnózy s parametrami bolo potrebných veľa technických prípravných prác, teraz však máme úplne nové metódy na vyhodnotenie množstva údajov,“ vysvetľuje profesor Schuller. „Patrí k nim autistický jazyk a spracovanie obrazu pre pohybové vzorce a gestá. Dodávame pokyny a rozpoznávací softvér monitoruje výrazy tváre, gestá a rečové charakteristiky, ako je základná frekvencia a variabilita hlasu. Takto možno rozpoznať emócie,“ vysvetľuje Schuller.
Skepticizmus v súvislosti s kompetenciami robotov
Nemecká lekárka Dr. Christine Preißmannová pochybuje, že by mohli roboty z dlhodobého hľadiska pomôcť deťom zapojeným do tohto projektu. Je odbornou autorkou so špecializáciou na autizmus a sama je postihnutá Aspergerovým syndrómom. „Používanie umelej inteligencie má v mnohých oblastiach zmysel, no zatiaľ je otázne, či môže prispieť k emocionálnemu vývoju. Každý autista je jedinečný. Autisti preto potrebujú cielenú starostlivosť. Pochybujem, že by túto úlohu dokázali prebrať roboty. Myslím si, že keď sa autisti učia od robotov, v konečnom dôsledku sa obmedzujú na prácu s robotmi.“
Záplava dát sa stáva poznatkami robota
Vyhodnotenie informácií, ktoré by sa mali zhromaždiť za tri a pol roka projektu „DE-ENIGMA“, predstavuje z hľadiska dát kvantový skok, a to nielen pre výskum autizmu, ale aj pre širšiu vedeckú komunitu. Nikdy nebolo možné zhromaždiť presné informácie o správaní, výrazoch tváre, intonácii, sile hlasu a pohybe v takom množstve, tak zhutnene a tak orientovane na cieľovú skupinu.
Fenomén Uncanny valley
Zatiaľ čo mnoho ľudí na celom svete nadchýnajú malí i veľkí androidní pomocníci a z ekonomického hľadiska má robotická technika sľubnú budúcnosť, je veľmi pravdepodobné, že na ceste k dokonalému humanoidu sa krivka prijateľnosti niekde preruší. Hovoríme o fenoméne Uncanny Valley, ktorý predstavuje psychologické neprijatie, keď postava dosiahne určitú úroveň antropomorfizmu. Čokoľvek sa veľmi podobá ľuďom, ale nespráva sa „dokonale“ ako človek, môže byť veľmi ľahko odmietnuté.
Technologická singularita
Zdá sa však, že na konci cesty je technologická singularita, okamih, keď sa inteligencia ľudí a strojov vyrovná a stroje sa samostatne zlepšujú a rozvíjajú. Našťastie to nie je také jednoduché. Robotom sú ľudské emočné svety zatiaľ cudzie. Pre lepšie priblíženie robotov ľuďom by muselo byť spracovanie informácií spojené aspoň s fyziológiou, a to nie je len otázka snímačov. Takže sa nedá očakávať, že stroje v blízkej budúcnosti prekonajú ľudí, pokiaľ ide o skutočný intelekt. Hoci tomu už Siri verí v zmysle Descartesa a na otázku „Čo si myslíš o umelej inteligencii?“ odpovedá: „Myslím, teda som.“